Život Prešova
online
online
Symbolom konca prvej svetovej vojny sa stali červené maky
11.11.2019 Celý región
Paríž/Londýn/Washington
11. novembra (TASR) - Skončenie bojov v prvej svetovej vojne (1914 -
1918) si svet pripomína 11. novembra ako Medzinárodný deň veteránov.
Prímerie medzi krajinami Dohody a Nemeckom bolo podpísané v reštauračnom
vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku Compiegne vo Francúzsku
11. novembra 1918. V tomto roku si svet pripomína 101. výročie konca
prvej svetovej vojny.
Medzinárodný deň veteránov má aj iné názvy: v štátoch Spoločenstva národov (Commonwealth) má oficiálny názov Deň pamäti, v USA Deň veteránov, vo Francúzsku a niektorých ďalších západoeurópskych krajinách Deň prímeria. Zaužíval sa aj názov Deň červených makov.
V prvej svetovej vojne stáli proti sebe štáty Dohody (na začiatku vojny
Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo, časom sa pridali Taliansko, USA,
Japonsko) a Ústredné veľmoci (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, pridali sa
Osmanská ríša a ďalšie).
Kanadský vojenský lekár John McCrae (1872 - 1918) zložil v máji 1915, keď sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na bitke o belgické mestečko Ypres, báseň o divých makoch na hroboch padlých, uviedla Únia vojnových veteránov Slovenskej republiky (ÚVV SR) na svojej webovej stránke. Na útrapy a bolesť ranených vojakov si nemohol zvyknúť, tlmil ich písaním básní. Očitý svedok seržant Cyril Allison opísal, že v to ráno, keď vial východný vetrík, sa červené maky medzi hrobmi akoby vlnili. Do svojej básne vpísal bolesť, ktorú prežíval, papierik s ňou zahodil. Okoloidúci dôstojník ho zodvihol a poslal do Anglicka, kde ju publikovali v časopise Punch 8. decembra 1915. Pre členku americkej asociácie Mladí kresťania Moiny Belly Michaelovú (1869 - 1944) sa báseň stala inšpiráciou - z divého maku urobila symbol obetí dovtedy najväčšieho vojnového konfliktu. Svoju ideu realizovala, keď divý mak ako symbol spomienky na vojnové hrôzy prvýkrát prijali v roku 1920 americkí vojnoví veteráni. V roku 1921 kvet divého maku ako symbol nového života rozšírila Anne Guérinová z Francúzska medzi kanadskými a britskými legionármi. V tom istom roku sa k symbolu červeného maku prihlásila aj Austrália, uviedla ÚVV SR.
V Spojenom kráľovstve, v štátoch Spoločenstva národov, vo Francúzsku a ďalších európskych krajinách si tradične 11. novembra o 11.00 h pripomínajú hodinu podpísania prímeria dvoma minútami ticha.
V USA je tento deň venovaný pamiatke všetkých vojakov, ktorí padli v bojoch. Rovnako to platí aj v prípade Spojeného kráľovstva, Kanady a Austrálie. Vo Francúzsku je 11. november od roku 1922 štátnym sviatkom a pripomína sa ním víťazstvo a mier. Zo zákona z roku 2012 je 11. november aj vo Francúzsku venovaný všetkým vojakom, ktorí padli za Francúzsko nielen v prvej, ale aj v druhej svetovej vojne a vo všetkých operáciách v zahraničí.
Medzinárodný deň veteránov má aj iné názvy: v štátoch Spoločenstva národov (Commonwealth) má oficiálny názov Deň pamäti, v USA Deň veteránov, vo Francúzsku a niektorých ďalších západoeurópskych krajinách Deň prímeria. Zaužíval sa aj názov Deň červených makov.
Prvá svetová vojna vypukla 28. júla 1914, keď Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo
vojnu Srbsku. Ako zámienka poslúžil atentát na následníka rakúskeho
trónu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve. Počas vojny sa Slováci v
rakúsko-uhorskej armáde dostali do mnohých nielen európskych, ale i
exotických oblastí. Priame frontové udalosti na území dnešného Slovenska
prebiehali len od decembra 1914 do konca apríla 1915. Koniec vojny
znamenal koniec monarchií, napríklad Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše,
Nemecka i Ruska, naopak vznikli nové štáty ako Československo, Maďarsko,
Rakúsko, Poľsko, neskôr Juhoslávia. Straty na oboch predtým
znepriatelených stranách predstavovali približne desať miliónov mŕtvych,
asi 21 miliónov zranených a 7,7 milióna nezvestných.
Kanadský vojenský lekár John McCrae (1872 - 1918) zložil v máji 1915, keď sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na bitke o belgické mestečko Ypres, báseň o divých makoch na hroboch padlých, uviedla Únia vojnových veteránov Slovenskej republiky (ÚVV SR) na svojej webovej stránke. Na útrapy a bolesť ranených vojakov si nemohol zvyknúť, tlmil ich písaním básní. Očitý svedok seržant Cyril Allison opísal, že v to ráno, keď vial východný vetrík, sa červené maky medzi hrobmi akoby vlnili. Do svojej básne vpísal bolesť, ktorú prežíval, papierik s ňou zahodil. Okoloidúci dôstojník ho zodvihol a poslal do Anglicka, kde ju publikovali v časopise Punch 8. decembra 1915. Pre členku americkej asociácie Mladí kresťania Moiny Belly Michaelovú (1869 - 1944) sa báseň stala inšpiráciou - z divého maku urobila symbol obetí dovtedy najväčšieho vojnového konfliktu. Svoju ideu realizovala, keď divý mak ako symbol spomienky na vojnové hrôzy prvýkrát prijali v roku 1920 americkí vojnoví veteráni. V roku 1921 kvet divého maku ako symbol nového života rozšírila Anne Guérinová z Francúzska medzi kanadskými a britskými legionármi. V tom istom roku sa k symbolu červeného maku prihlásila aj Austrália, uviedla ÚVV SR.
V Spojenom kráľovstve, v štátoch Spoločenstva národov, vo Francúzsku a ďalších európskych krajinách si tradične 11. novembra o 11.00 h pripomínajú hodinu podpísania prímeria dvoma minútami ticha.
V USA je tento deň venovaný pamiatke všetkých vojakov, ktorí padli v bojoch. Rovnako to platí aj v prípade Spojeného kráľovstva, Kanady a Austrálie. Vo Francúzsku je 11. november od roku 1922 štátnym sviatkom a pripomína sa ním víťazstvo a mier. Zo zákona z roku 2012 je 11. november aj vo Francúzsku venovaný všetkým vojakom, ktorí padli za Francúzsko nielen v prvej, ale aj v druhej svetovej vojne a vo všetkých operáciách v zahraničí.
www.ZIVOTPO.sk
